Tuesday, February 17, 2009

பெண் என்னும் உன்னதம் - 6

பிறந்தது முதலே மற்றோரின் கைபிடித்து நடைபழகும் மனிதன் தன்னைப்போல் மற்றொருவ‌ரின் கைபிடித்து, நாம் இருவரும் இதுவரை நிறைய புன்னகைத்திருக்கிறோம், கண்ணீர் சிந்தியிருக்கிறோம் இனி எதுவானாலும் பகிர்ந்து கொள்வோம், எனக்கானது என்றோ, உனக்கானது என்றோ இங்கே இரண்டு பூமிகள் இல்லை, அது போல உன் கண்ணீரைத் தாங்கிக்கொள்ள என் தோள்கள் உள்ளன, உன் சோகங்களைத் தாங்கிக் கொள்ள என் மடிகள் உள்ளன, இனி உன் மகிழ்ச்சிக்கு என் உதடுகள் புன்னகைக்கட்டும், என் வலிகளுக்கு உன் விழிகள் துடிக்கட்டும் என்று வாழ்வை எங்கிருந்தோ வந்த அந்த இன்னொரு உயிரோடு எந்த எதிர்பார்ப்புகளுமின்றி பங்கு போட்டுக் கொள்ளும் புனிதம் தான் திருமணம் என்ற நிகழ்வு.

பெண்ணைப் பொருத்தமட்டில் அவள் பிறந்ததுமே அந்த நிகழ்வுக்காகவே தயார் செய்யப்படுகிறாள். நடை, உடை, புன்னகை, கண்ணீர், அசைவு, அதிர்வு என்று அவளுக்கான எல்லமே அந்த நிகழ்வுக்கான ஒத்திகையாகவே நடந்தேறுகிறது. பெண்ணுக்குத் திருமணம் என்பது ஒருவழிப்பாதை பயணம் போல, அங்கே அவளுக்கு முடிவெடுக்கும் உரிமை என்று ஏதுமில்லை, முடிவுகளை ஏற்றுக்கொள்ள மட்டுமே அனுமதிக்கப்படுகிறாள். வாழப்போவது தானும் தானே என்பதை அவள் மறந்தே விட்டாள், இல்லை மறக்கடிக்கப்பட்டுவிட்டாள். அவளைப் பொருத்தமட்டில் வாழப்போவது அவள் கணவன் மட்டும் தான், அவள் தன்னைப்பற்றி கனவுகள் காண்பதைக்கூட மறந்து விட்டாள்.

காளையை அடக்குவதும், கல்லைத்தூக்குவதும் முன்பெல்லாம் ஒரு பெண்ணை மணமுடிக்க ஒருவன் செய்ய வேண்டிய செயல்கள். ஆனால் இங்கே பெண் என்பவளுக்கான கனவுகள் எங்கே உள்ளது? அந்த காளை மாட்டுக்கோ, கல்லுக்கோ புரியுமென்றால் அவைகளிடம் சொல்லியிருப்பாள் அவள் கனவுகள் என்னவென்று, அவைகளாவது அவளுக்காக போராடியிருக்கும். அவள் கனவுகள் எப்படி ஊமயாகிப்போனதோ அது போலவே அந்த கல்லும், மாடும் கூட புரியாமலே போரடித்தோற்று விட்டன.

இங்கே பெண் பார்க்கும் படலங்களில் பெண் காட்சிப்பொருளாகவே 'பார்க்கப்படுகிறாள்', அவள் அவளுக்கான வாழ்வை யாருடன் பங்குபோட்டுக் கொள்ள வேண்டும் என்பதை அவள் மட்டும் தான் முடிவுசெய்ய முடியாது. சந்தையில் நிற்க வைப்பதைப் போல அவளை அலங்கரித்து, அவளை ஆடச்சொல்லியும் பாடச்சொல்லியும், அதுவும் போததென்று என்னவெல்லாம் கொடுக்கமுடியுமோ அவ்வளவும் கொடுத்து அவளை விற்கும் அந்த கொடுமை அரங்கேறும் போதெல்லாம் அந்த குற்றங்கள் தண்டிக்கப்படுவதில்லை, மாறாக பாரம்பரியம் என்ற பெயரில் நியாயப்படுத்தப்படுகிறது, சாக்கடையில் குளித்துவிட்டு பூக்கள் நாற்றம் அடிக்கிறதே என்று புலம்புவதைப் போல.

அந்த காட்சிக்கூடத்தில் அவளை விற்பதற்கான வியாபாரம் பகிரங்கமாகவே அரங்கேறுகிறது. அவள் எந்த அளவுக்கு அடிமையாயிருப்பாள், எந்த அளவுக்கு ஊமையாயிருப்பாள் என்றுக் கூவி கூவி அவள் குடும்பமே அவளை விற்பதற்கு விளம்பரப்படுத்திக்கொண்டிருக்கிறார்கள். இத்தனை அவலங்களும் அங்கே எந்த ஒழிவு மறைவுமின்றி நடந்தேறுகின்றன. அங்கே தன் வாழ்க்கையைத்தான் கூறு போட்டு விற்றுக் கொண்டிருக்கிறார்கள் தன் உறவுகள் என்பதைக் கூட‌ உணராமல் எங்கோ ஒரு கதவின் இடுக்கு வழியாகவோ, சன்னலின் கம்பிகள் வழியாகவோ அவளின் அத்தனை வருட கற்பனைகளுக்கும் உருவம் கொடுக்க வந்தவனின் முகத்தைத் தான் அவள் தேடிக்கொண்டிருக்கிறாள், முடிவெடுக்க அல்ல, கனவுகள் காண்பதற்கு.

ஒவ்வொரு வீட்டின் கதவிடுக்குகளிலும், சன்னல் கம்பிகளிலும் அவள் கற்பனைகளுக்கு உருவம் கொடுத்தவனைப் பற்றிய கனவுகள் நிறையவே தேங்கிக் கிடக்கின்றன. அந்த துருவேறிய கம்பிகளிடமும், சாவி துவாரங்களிடமும் கேளுங்கள் அவள் அங்கேயே மறந்துவிட்டுப் போன கனவுகளைப் பக்கம் பக்கமாய்ச் சொல்லும். கேட்டு விட்டு வாருங்கள் மேலும் பேசுவோம்...

8 comments:

Yes.Kay said...

Atleast in cities these days its ok mapla ..,that too our parents period was like hopeless really da .., Bloody exploitation .., M Turned off now .., keep penning ..,Awaiting next post .,

Mapla one thought just Passed : let me swap few things instead of a gal going to a guys house leaving all their beloveds friends , family imagine t custom shuld be like a guy has to leave every one and should live with t gals family LOL pathetic guys will go mad ..,Literally ..,
all those customs were made basically on females nature extremely adaptable ..,unlike guys and our so calledd forefathers have exploited it well to t core ..,funniest part is they have suppresed this gendre so that they only cant understand they are being suppressed :) Indian Customs just a holy pieace of shit ..,But Indian Culture and rituals rock to t core ..am i commenting or blogging .., u bloody ur words have stimulated ma thoughts again :P

கார்த்திக் said...

This what i expected

Rain said...

Marriage is nothing but draining out each other's emotions on the other.

Let the purity of relationship sustain between them rather stained by the stupid customs and practices.

Suganthi said...

Hey Karthik,

This Suganthi (Disha). I'm really really impressed on your thoughts on females.
Its very very rare to see a person (that too a male) with these kind of thoughts. I really appreciate your way of thinking.

Padikkumbothu romba santhoshama irundhuthu. Aana padichu mudichathukkapuram manasu romba baramayiduchu.

Enna pesi enna, nalaiku neengalum, itho ivlo pesarare unga friend Senthil, ellarume practicala epdi irukka poreenga?

Nalaiku enna, ippa epdi irukeenga?

Are you guys treating your mothers, sisters as the ones who comes to this world as similar as any male?

If this feeling really came from the deep of your heart, implement it in your life. If this happens, you are the real hero. I would salute you then.

சாணக்கியன் said...

/*அங்கே அவளுக்கு முடிவெடுக்கும் உரிமை என்று ஏதுமில்லை, முடிவுகளை ஏற்றுக்கொள்ள மட்டுமே அனுமதிக்கப்படுகிறாள். */

எந்தக் காலத்தில் இருக்கிறீர்கள் கார்த்திக்? சுமார் 20 வருடங்கள் முன் எழுதியிருக்க வேண்டிய கட்டுரை...

கார்த்திக் said...

Suganthi,

Kandippa, summa ezhuthittu poradhukku eankku viruppam illanga, I believe in what I have written, enga amma, thangachinu illa ellarayme naan apdi dhan paakren, naan ezhudhuna ellame ennoda practical experience than, ennala avangala endha alavukku purinjikka mudiyumo andha alavaukku purinjittruken, andha alavukku dhan naanum nadanthupen, as you said no one knows what life holds for us in the future, but naan sandhikra pengala oru saga manushiya dhaan pakkanumnu nenakren vera endha veru padugalodayum illa.

Saanakyian,

May be, idha naan ezhudha aarambichidhukku kaaranam ennai suthi ulla pengala paathudhan, avanga manasa vachu dhan naan ezhudhunen, naan paatha andha pengala naan innum paathuttudhan irukken avanga innum adadan vaazhkai nu dhan vazhnthutrunkanga. Kandippa ippa neray maatrangal varudhu analum penn a penn a pakkatheenga nradhudhan naan solla vandhadhu, oru velai 100% perla neenga solra mari 99% maari poi irukkalam ana idhu naan sandicha andha 1% kaganu vachukonglen. Naan ezhudhunadhu romba pazhaya vishyam dhan ana nama kadandhu varum podhu kavanikkama vittutomnu thonuch adhan ezhudhunen, neenga sonna mari 20 varushatukku munnadiye idha yaaradhu ezhudhirundha naan ipdi yosichirukkave mattenu thonudhu.

Thanks for your comments

Suganthi said...

Karthik,
Its good to know that you want to live the way you think. You might face some obstacles. All the best.

Saanakyian,
I would be happy if what Karthik said is story of 20 years back.
But unfortunately no.
I'm seeing number of examples as Karthik said.
Even in well developed cities in India !!!!

Yes, we gals are still fighting with the society for our rights in the hope of getting them tomorrow..... and ofcourse we're expecting each tomorrow as the day of our achievement. But we can see only a little change than previous day.
Any way thats a good progress....

Unknown said...

anna,enak idu romba unmaya thonudu. . na paakura paathutruka kavalapadra vishyama iruk. .romba nalla eludirukeenga. .